Posledné zvonenie
Deň čo deň sme rástli po vašom boku...
Ako by to bolo včera čo sme si po prvý raz sadli do lavíc...
Bez dychu sme sledovali ako krieda tancovala po tabuli a pred očami sa nám zjavovali zvláštne znaky a číslice. Niekedy sa nám v očiach objavili slzy a chceli sme ísť domov k mame. Napriek tomu sme sa dokázali rýchlo prispôsobiť novému prostrediu. Začali sme sa rozprávať s novými deťmi a získavať si kamarátov. Deň čo deň sme rástli po vašom boku.
Vďaka vám sme zažili plno úžasných a nezabudnuteľných zážitkov, a preto sa vám chceme úprimne poďakovať. Veľmi si vás vážime.
Prešli sme dlhú cestu, podotýkam, že úspešne, a to len vďaka vám.
Z celého srdca ďakujeme pani riaditeľke, pani zástupkyniam, triednym pani učiteľkám, učiteľom a celému pedagogickému zboru. (z príhovoru žiakov 8. ročníka na Zvolenskom zámku)
Sľubujeme,
ako sme pred deviatimi rokmi tu, na zámku, sľubovali, že budeme usilovní, svedomití a cieľavedomí.
Tak teraz sľubujeme, že našu školu budeme reprezentovať, robiť jej dobré meno a v dobrom na ňu spomínať a dúfame, že tak budete spomínať aj vy na nás, veď predsa odchádza ELITA žiakov.
(z príhovoru žiakov 9. ročníka na Zvolenskom zámku))
