Knižné kamarátstva, súťaž s Panta Rhei
V tomto školskom roku sa naša škola zapojila so súťaže vyhlásenej vydavateľstvom Panta Rhei pod názvom Knižné kamarátstva. Zámerom súťaže je podpora čítania u žiakov škôl. Naši žiaci spoločne v triedach čítali zaujímavé knihy a plnili dielčie úlohy každý mesiac.
V septembri poslali prekreslenú obálku obľúbenej knihy, nasledujúci mesiac sa spoločne odfotili nad knihou, ktorú čítali. Fotografie poslali organizátorovi a šťastie sa usmialo na deti II.C triedy, ktorí pre školskú knižnicu získali knihy v hodnote 300 €. Do súťaže sa s nadšením zapájali druháci aj štvrtáci.
Hlavným zadaním bolo napísať príbeh o rozprávkových postavách, malí spisovatelia napísali úžasné príbehy. Prečítajte si spoločný príbeh žiakov IV.A, ktorí čítali knihu Andrey Gregušovej Operácia orech a iné dedkoviny.
Autori: žiaci IV.A triedy
Napísané podľa námetu spolužiačky Nelky Čiernik a Timejky Gondovej
Príbeh o postavách z knižky Operácia orech a iné dedkoviny (Andrea Gregušová)
Vianoce a dedkovia
Volám sa Ondrej a chodím do štvrtej triedy. Práve nám začali vianočné prázdniny. Na Vianoce takmer vždy býva zhon. Mama aj ocko sú stále v kuchyni a my v našej izbe, zvyčajne mama varí kapustnicu a ocko vypráža kapra. Tento rok bol trochu ťažký, lebo bola korona. Na zimné prázdniny sme dostali veľa úloh. Popritom ako rodičia varia, pozerajú správy. Myslia si, že nepôjdeme do školy ani po prázdninách. Mama nechce, aby sme chodili von s kamarátmi. Chce byť doma a dávať pozor, aby nikto z našej rodiny neochorel. Prosíme ocka, aby nám pomohol vyzdobiť vianočný stromček. Babka nám nosí každý deň nejaké koláče a mama sa na ňu hnevá, že sa tára po meste. Môj brat Ivan je veľmi smutný, že nemôže zažiť nové dobrodružstvo. Najmladší brat Tomáš stále prosí mamu, aby k nám na Štedrovečernú večeru prišla babka s dednožkom, deduškom a dedočkom. Ivan a ja sme sa k nemu pridali. Nakoniec mama súhlasila, ale ocko protestoval. Vraj je babka, dednožko, deduško a dedočko ohrozená skupina. Tak sme ho začali prehovárať. Ja som sa skoro aj rozplakal.
Po hodine prosenia ocko vyhlásil, že ak pôjdeme predtým všetci na antigénové testovanie a budeme negatívni, bude súhlasiť. Ale len preto, že sa k nám pridala aj mama. Keď rodičia dovarili, išli sme po našich seniorov. Babka nám priniesla veľa domácich koláčov. Všetci sme sa zmestili k Štedrovečernému stolu a bolo nám spolu veselo a dobre. Deduško nám povedal, že v noci zažijeme dobrodružstvo. Nemuseli sme ani dlho čakať. Hneď po večeri dednožko zistil, že stratil svoju zubnú protézu, keď jedol vianočné makové opekance. Asi si ich zabalil do servítky. Nebolo by to nič hrozné, keby náš ocko nebol posadnutý vysýpaním smetí. Museli sme vyhlásiť pátraciu akciu na záchranu dednožkových zubov.
My chlapci, ocko a naši traja starúšikovia sme sa s baterkami vybrali ku kontajnerom. Mňa si vybrali ako toho, čo sa má hrabať v smetiach. Držali ma za nohy a ja som visel dole hlavou. Hľadal som makovú servítku s vianočným motívom. Za chvíľu prišiel úspech. Z kontajnera sa na mňa zrazu cerili dednožkove zuby. Veselí sme sa vrátili domov a čuduj sa svete! Pod naším vysvieteným stromčekom ležali darčeky. Kým sme sa my, chlapi, zabávali pri smetiakoch, mama s babkou nezaháľali. Umyli riady. Ešte Vám prezradím, čo si naši dedkovia našli pod stromčekom. Každý dostal ponožky DEDO LES. A nie jedny... Ale to už je ďalší príbeh.
