Posledné zvonenie
Tradičná slávnosť školy, trochu veselá, trochu smutná. Ale vždy emocionálne silná pre všetkých účastníkov. Poslednýkrát si sám sebe zazvoniť na školskom zvonci na školskom dvore ...
„ prečo musím, veď ja nechcem odísť, je mi tu tááák dobre...“
Výber z príhovoru absolventov školy:
„V škole sme sa toho veľa naučili, určite veľa zabudneme, ale schopnosť pracovať v tíme nám zostane navždy. Nadviazali sme silné priateľstvá a aj keď sa naše cesty rozchádzajú, veríme, že sa nevidíme naposledy. Nedá sa predsa len tak ukončiť to, čo sa formovalo deväť rokov. Aj napriek tomu, že o dva mesiace sa z nás stanú stredoškoláci, naša Trojka pre nás vždy ostane miestom, kde sme sa naučili nielen čítať, písať, počítať, ale predovšetkým žiť.
Táto cesta by nebola možná práve bez vás milí učitelia. Ďakujeme za trpezlivosť, rozširovanie obzorov, zdieľanie myšlienok, za to, že ste nám ukázali ako sa zamýšľať nad vecami, ktoré by nám nikdy nenapadli. Škola neznamená budova a steny, široké chodby a dokonalé záhony ruží. Škola znamená vzdelanie prinášané s láskou od učiteľov akí ste práve vy. Ďakujeme a dovidenia."
